Čo ukazuje výskum zverovania
Výskum virtuálnych rozhovorov naznačuje, že očakávanie menšieho sociálneho hodnotenia môže niektorým ľuďom uľahčiť začiatok citlivej témy. Konkrétny efekt však závisí od človeka, témy, rozhrania a toho, čo vie o druhej strane rozhovoru.
Lucas a kol.: virtuálny človek a obava z hodnotenia
Pri rozhovore s virtuálnou postavou účastníci, ktorí verili, že komunikujú s počítačom, prejavovali menšiu obavu zo sebaprezentácie a väčšiu ochotu zdieľať citlivé informácie než tí, ktorí predpokladali ľudskú kontrolu.
Hranica záveru: virtuálny anketár nie je dnešný generatívny model. Štúdia nepreukazuje bezpečnosť psychologickej pomoci deťom ani účinnosť HELPky.
Primárna štúdia a obmedzeniaHo, Hancock a Miner: význam emocionálneho zverenia
V experimente s 98 účastníkmi malo emocionálne zverenie podobné účinky bez ohľadu na to, či účastník veril, že komunikuje s človekom alebo chatbotom. V oboch podmienkach v skutočnosti odpovedal vyškolený človek.
Hranica záveru: experiment s označením partnera neoveruje schopnosti autonómneho chatbota.
Primárna štúdia a metodikaPrvý kontakt nie je náhradou blízkeho vzťahu
Novší prieskum IPčka prináša slovenský kontext. V skúmanej vzorke mladí výrazne častejšie uvádzali kamaráta ako osobu, ktorej môžu povedať súkromné veci. Zároveň časť respondentov túto možnosť spájala aj s AI.
Komu mladí môžu povedať osobné veci
Podiel odpovedí „pomerne často alebo vždy“ pri výrokoch o tom, komu môžu povedať súkromné veci a tajomstvá.
Súkromné veci
Podiel odpovedí (%) · os 0–100 %
Tajomstvá
Podiel odpovedí (%) · os 0–100 %
Vzorka a zber: 712 respondentov vo veku 15–30 rokov; dotazník šírený cez sociálne siete od 22. mája do 8. júna 2026. Výsledky nie sú reprezentatívnym odhadom pre všetkých mladých ľudí na Slovensku.
Čo údaj znamená: deklarovanú možnosť zveriť sa. Nemeria skutočnú hĺbku zdieľania, úspešnosť pomoci ani klinický účinok. Výsledky nepodporujú tvrdenie, že sa mladí všeobecne viac otvárajú AI než človeku.
Zdroj: IPčko, Mladí a AI 2026, s. 20 (PDF); sprievodný článok k prieskumu.
Zobraziť údaje v tabuľke
| Skupina | Podiel |
|---|---|
| Súkromné veci – Priateľ | 78,5 % |
| Súkromné veci – AI | 14,9 % |
| Tajomstvá – Priateľ | 68,8 % |
| Tajomstvá – AI | 11,1 % |
Pre HELPku je podstatná práve táto menšina a konkrétne situácie nedostupnosti podpory. Cieľom má byť umožniť prvé pomenovanie potreby a nadväzujúci kontakt s človekom. Neusilujeme sa nahrádzať priateľstvá alebo odborný vzťah.
Pocit vypočutia nie je dôkaz liečebného účinku
Yin, Jia a Wakslak: ako človek vníma odpoveď
Štúdia skúmala pocit vypočutia pri odpovediach AI a ľudí. Výsledok ovplyvňoval pôvod odpovede aj označenie jej autora; informácia o AI mohla pocit vypočutia oslabiť.
Subjektívny dojem po odpovedi nie je klinický výsledok. Dôsledkom pre HELPku je testovať skúsenosť pri pravdivom označení AI.
Výskumný dizajn a výsledkyTherabot: výsledok konkrétneho systému
Randomizovaná štúdia s 210 dospelými priniesla priaznivé výsledky pre špecifický, expertne pripravený systém v kontrolovanom výskume. Porovnávala ho s čakacou skupinou, nie s plnohodnotnou ľudskou psychoterapiou.
Výsledok sa nedá preniesť na ľubovoľný chatbot, deti alebo HELPku. Odborné vedenie a podmienky štúdie sú súčasťou interpretácie.
Primárna randomizovaná štúdiaSúhrnné prehľady vyžadujú opatrnú interpretáciu
Metaanalýza z roku 2026 zahŕňa 39 randomizovaných štúdií chatbotov a nachádza malé priaznivé združené účinky na depresívne a úzkostné príznaky. Štúdie sa výrazne líšili a systematické sledovanie bezpečnosti často chýbalo. Výsledok nepredstavuje dôkaz bezpečnej prvej kontaktnej vrstvy pre deti. Sohn a kol., 2026
Samostatný prehľad výskumov u mladých ľudí ukazuje, prečo treba rozlišovať vekové skupiny, typ systému a merané výsledky. Mladí dospelí nie sú detská populácia a krátkodobá zmena príznakov nie je overením krízového smerovania. Feng a kol., 2025
Aj empaticky znejúca odpoveď môže byť chybná
Testovanie chatbotov v citlivých situáciách dokumentuje stigmatizujúce alebo nevhodné reakcie. WHO upozorňuje pri veľkých multimodálnych modeloch na nesprávne výstupy, predsudky a zodpovednosť za ich použitie. Tón odpovede preto nemôže byť jediným kritériom kvality. FAccT 2025 WHO
UNICEF pri AI spoločníkoch pre deti zdôrazňuje ochranu práv, zrozumiteľnú identitu systému a obmedzenie prvkov, ktoré podporujú závislosť alebo nahrádzanie ľudských vzťahov. UNICEF 2026
Čo z toho vyplýva pre prvú vrstvu HELPky
- Jasne pomenovať AI. Ochota rozprávať nesmie byť získaná predstieraním človeka.
- Udržať obmedzený účel. Prvý kontakt, zachytenie potrieb a cesta k človeku; nie autonómne riešenie komplexnej krízy.
- Overovať aj chyby. Najmä prehliadnuté naliehavé situácie, nevhodné upokojovanie a nesprávne označenie zneužívania.
- Skúmať konkrétny prínos. Či AI vrstva pomáha namiesto čakania bez odpovede, treba merať pri HELPke a jej zamýšľanom použití.
„Aspoň prvá opora namiesto ticha“ je motivácia projektu a výskumná hypotéza. Samotná správa o kapacite liniek ani existujúce experimenty ju pre HELPku zatiaľ nepotvrdzujú.